Hlavná obsah

Upozorňujúca správa

Krátkozrakosť (myopia)

Krátkozrakosť– je taká refrakčná porucha, pri ktorej ostrý obraz pozorovaného predmetu vzniká pred sietnicou v dôsledku nadmernej lomivosti optického systému oka ( lomivá myopia ) alebo v dôsledku nadmernej dĺžky oka ( osová myopia). Aby sa dostal na sietnicu ostrý obraz, je potrebná korekcia rozptylnej okuliarovej šošovky („mínusky“).



Dieťa bez okuliarov vidí lepšie predmety v krátkej vzdialenosti od seba (1-1,5m), preto sa táto porucha nazýva krátkozrakosť.

 Myopia

 

Ďalekozrakosť (hyperopia)

 

Ďalekozrakosť - je taká refrakčná porucha, pri ktorej ostrý obraz pozorovaného predmetu vzniká za sietnicou v dôsledku nižšej lomivosti optického systému oka (lomivá hyperopia) alebo v dôsledku menšej dĺžky oka (osová hyperopia). Aby sa dostal na sietnicu ostrý obraz, je potrebná korekcia spojnej okuliarovej šošovky („plusky“).

Dieťa bez okuliarov vidí lepšie predmety vo väčšej vzdialenosti, preto sa táto porucha nazýva ďalekozrakosť.

 

Nerovnomerná lomivosť (astigmatizmus)

 

Nerovnomerná lomivosť (astigmatizmus) - je taká refrakčná porucha, pri ktorej je lomivosť oka rozdielna v dvoch na seba kolmých meridiánoch. Fyziologický je astigmatizmus do 1D vo vertikálnom meridiáne. Astigmatizmus môže byť myopický, hyperopický alebo zmiešaný. Aby sa dostal na sietnicu ostrý obraz, je potrebná korekcia torickej okuliarovej šošovky, ktorá je charakterizovaná hodnotou dioptrie a orientáciou osi.

Dieťa bez okuliarov vidí rozmazane v určitom smere, čo spôsobuje, že bodku vidí ako čiarku, kružnicu ako elipsu, okolo písmen vidí tiene.

 

Zdroj: http://www.zdraveocko.sk/refrakcne-poruchy.html

 

Škúlenie (strabismus)

Škúlenie (strabismus) je stav, kedy postavenie očí nie je paralelné, ale osi očí zvierajú uhol, ktorý nazývame uhlom škúlenia. Jedno oko pritom hľadí priamo (fixujúce oko) a druhé sa uchyľuje (škúliace oko).

Rozoznávame dve hlavné formy škúlenia, ktoré sa odlišujú príčinou vzniku, prognózou aj liečbou.

  1. dynamický strabismus- vyskytuje sa u 4-5% detí vo veku 2-4 rokov. Vzniká na podklade poruchy vývoja videnia (z toho najčastejšie pri nekorigovanej refrakčnej poruche, ale aj u detí s vrodeným šedým zákalom či poruchami na sietnici), pričom pohyblivosť očí je neporušená. Bez liečby vedie k vnikutupozrakosti. Ďalej ho rozdeľujeme podľa smeru úchylky škúliaceho oka (konvergentný, divergentný, sursumvergentný, deorsumvergentný a zložené formy).
  2. paralytický strabismus- je zriedkavejší a vyskytuje sa u 1% populácie. Je prejavom poruchy hybnosti očí na podklade poškodenia okohybných nervov a svalov. Prejavuje sadvojitým videním (diplopiou). Môže byť vrodený ale aj získaný (pri úraze, otravách či mozgových zápaloch). Podľa príčiny je možná jeho spontánna úprava, väčšinou však vyžaduje liečbu základného ochorenia, prípadne operáciu.


Niekedy môže u Vašeho dieťatka vzniknúť zdanlivé škúlenie (pseudostrabismus). Nejedná sa o skutočné škúlenie. Tento dojdem môže vytvárať málo vyvynutý koreň nosa u malých detí alebo malá vzdialenosť medzi zreničkami (blízko postavené oči).  

Liečba škúlenia

Liečba škúlenia je vždy komplexná. Je časovo náročná, trvá aj niekoľko rokov a predpokladom pre jej úspech je v prvom rade včasné zahájenie liečby.

Pri liečbe dynamického strabismu, ktorý je u detí najčastejší, sa uplatňuje

  • korekcia refrakčnej chyby– plná okuliarová korekcia nameraná v cykloplégii
  • liečenie amblyopie– pleoptické cvičenia s oklúziou fixujúceho oka a ortoptické cvičenia na špeciálnych prístrojoch určených na liečbu tupozrakosti
  • operácia-  pokiaľ sa predchádzajúcimi liečebnými metódami nepodarilo dosiahnuť paralelné postavenie očí, je nutná chirurgická úprava. Spočíva v oslabení alebo posilnení niektorého z okohybných svalov, zodpovedajúceho za škúlenie. Cieľom operácie nie je len kozmetický efekt a zlepšenie psychickej pohody dieťatka, ale predovšetkým navodenie normálneho binokulárneho videnia.

 

Pri liečbe menej častého paralytického strabismu sa uplatňuje liečba

  • etiologická– závisí na príčine ochorenia, ktoré škúlenie vyvolalo. Vyžaduje spoluprácu s neurológom, prediatrom či otorinolaryngológom. Očný lekár lieči smyptómy ochorenia (veľmi nepríjemné dvojité videnie) a v prípade potreby vykoná očnú operáciu. V liečbe majú veľký význam aj rehablitačné cvičenia, fyzikálna terapia (masáže, Solux) či farmakoterapia (vitamínové preparáty a lieky zlepšujúce prekrvenie).
  • symptomatická– zabrániť dvojitému videniu a z toho vyplývajúcim nepríjemným komplikáciám ako sú závrate, zvracanie či chybné kompenzačné postavenie tela a hlavy. Najčastejšími protsriedkami sú oklúzia a ortoptika.
  • operácia– pokiaľ nedošlo k úprave škúlenia a dvojitého videnia po vyliečení celkovej príčiny, je nutné pristúpiť k operácii.