Hlavná obsah

Upozorňujúca správa

Čo by mal ovládať budúci prvák?

     Vstup do školy je pre dieťa výrazným medzníkom v jeho doterajšom detskom živote a významná udalosť v živote rodiny. Vstupom do školy sa častokrát mení aj režim rodiny doterajšie zaužívané spôsoby fungovania. Najmä však ide o zmenu režimu u dieťaťa, u ktorého k tejto zmene v jeho živote dochádza.

Aby bol prechod z predškolského zariadenia do podmienok školy čo najhladší, bezbolestný a najmä radostný, je potrebné dobre zhodnotiť pripravenosť dieťaťa na školu a to na rôznych úrovniach. Preto je dôležité tento krok správne načasovať a myslieť na to, že predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa. Zároveň však ak sa zaškolenie bezdôvodne odkladá, príliš neskoré zaškolenie môže spôsobiť, že sa u dieťaťa premešká najvhodnejší okamih pre začatie školskej práce.

U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne, závisí od maturácie, čiže zrenia CNS a stimulujúcich faktorov prostredia. V rámci pripravenosti dieťaťa na školu hovoríme o školskej zrelosti a školskej spôsobilosti.

Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou.

Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“ Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci.

 

Kritéria a znaky školskej zrelosti

Vek

V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rokpredčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12. príslušného kalendárneho roka), prípadne tiež dodatočný odklad školskej dochádzky (v prípade problémov dieťaťa po zaškolení – do pol roka prvého ročníka ZŠ).

Telesný a  zdravotný stav

Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie  a zrelšie. U príliš malých detí je riziko ľahkej unaviteľnosti, zároveň sa môže dieťa popri svojich telesne zdatnejších spolužiakoch menejcenne.

Psychická zrelosť

Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia. Veľmi dôležité je však odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ani príliš vysoká miera podnetnosti. Dieťa by malo mať  v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky, atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.

Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto kognitívnych (poznávacích)  oblastiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v školskej spôsobilosti:

Vnímanie

  • Dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
  • Pozná farby a vie ich pomenovať
  • Pozná tvary a vie ich pomenovať
  • Vie rozlíšiť rovnaké a podobné, zrkadlovo obrátené tvary
  • Vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vie menovať slová, ktoré sa  začínajú na rovnakú hlásku
  • Dokáže rozlíšiť rovnaké a rozdielne slabiky
  • Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete, ako sa to robí

Grafomotorika

  • Kresba už vernejšie odráža skutočnosť
  • Dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
  • Vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
  • Úchop ceruzky je správny
  • Pri kreslení má voľné kĺby ruky, ktorou kreslí (ramenný, lakťový a zápästie)
  • Pri kreslení preferuje jednu ruku
  • Vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary

Rozumové poznanie

  • Dieťa sa začína opierať o analytické myslenie
  • Lepšie postihuje podobnosti a rozdiely
  • Začína chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok
  • Vie svoje meno a priezvisko, adresu, pozná farby a vie ich pomenovať, rozlišuje základné tvary, veľkosti a rozmery
  • Ovláda detské riekanky a piesne
  • Vie kedy je dnes, včera, zajtra, pozná ročné obdobia
  • Dosahuje určitú úroveň matematických predstáv (rozoznávanie množstva, veľkosti, poradia, sčítavanie predmetov do päť)
  • Vie sa orientovať v priestore, vie kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“, ....
  • Pozná rozdielnosť slov napr.: vysoký-nízky, veľa-málo, všetko-nič, napravo-naľavo,...
  • Ukáže na sebe, ktorá je jeho pravá a ľavá ruka

Vývin reči

  • Zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky
  • Jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy)
  • Vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
  • Vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť mu, porozprávať, čo robilo
  • Má bohatšiu slovnú zásobu
  • Vyjadruje sa v rozvinutých 5-6 slovných vetách, pýta sa na neznáme slová
  • Nehovorí maznavo, nezajakáva sa

Pracovná vyspelosť

  • Dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti
  • Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam
  • Má primerané psychomotorické tempo
  • Vie sa samostatne obliecť
  • Vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
  • Vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC

Pozornosť a pamäť

  • Dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút, nedá sa vyrušiť
  • Vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí
  • Dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju (Končeková, Ľ. 2010).

 

Emocionálna a sociálna zrelosť

  • Predpokladom adaptácie na školu je emocionálna stabilita, t. j. primeraná kontrola citov a impulzov. Emočná sebaregulácia je významná súčasť sociálnej obratnosti dieťaťa, ovplyvňuje jeho prijatie do kolektívu
  •  Dokáže splniť aj náročnejšiu úlohu, ak je neutrálny prvok nahradený emočne pozitívnym, t. j. je motivované
  • Vie svoju aktuálnu potrebu odložiť na neskôr, prípadne sa jej vzdať v prospech spoločných cieľov
  •  Dokáže prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy.
  • Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,...)
  • Má určitý stupeň empatie, vie sa zapojiť do prosociálnych aktivít
  • Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti

 

 VSTUP DO ŠKOLY JE BEZPROBLÉMOVÝ AK DIEŤA:

  • už má osvojené poznatky a návyky, ktoré sa v škole od neho očakávajú
  • má rozvinutú aktívnu pozornosť a primerane vyvinuté intelektové schopnosti
  • Je dostatočne motivované k budúcemu sústavnému učeniu sa v škole
  • Splnilo vývinové úlohy predškolského veku
  • Nemá záujem o hru samotnú
  • „vyrastá“ z rodiny a hľadá širší okruh sociálnych aktivít
  • V škole netrpí a ostatným nespôsobuje utrpenie

 

MOŽNÉ PROBLÉMY PRI VSTUPE DO ŠKOLY:

  • Dieťa si neuvedomuje, prečo sa má učiť
  • Dieťa prejavuje známky neprispôsobenia, horšie sa podriaďuje kolektívu, nevydrží sa sústrediť, ticho sedieť, potrebuje sa neustále hrať, hovorí do výkladu učiteľky, je neposedné
  • Dieťa nestíha tempo učiteľky, začína zaostávať
  • Neúspechy znižujú sebavedomie, v prípade kumulovania bránia v napredovaní a je nutné riešiť prerušenie dochádzky alebo preradenie do špeciálnej školy, či vyrovnávacej triedy.

 

     Fáza posúdenia pripravenosti na školu je u detí zdravotne znevýhodnených  ešte  podstatnejšia a dôležitejšia a zároveň náročnejšia, pretože v tomto prípade je nevyhnutné prihliadať aj na zdravotný stav dieťaťa a jeho aktuálne možnosti vzdelávať sa. Zároveň musíme mať na pamäti, že potrebujeme pre dieťa vytvoriť také  podmienky testovania aké minimalizujú  vplyv  hendicapu na kvalitu výsledku testovania. Taktiež je nutné individuálne nastaviť podmienky budúceho vzdelávania čo najefektívnejšie, a to buď v špecializovanej triede alebo formou  integrácie v podmienkach bežnej ZŠ.

V rámci našej SŠI sa špecializujeme okrem iného na deti so zrakovým postihnutím, kde pred vstupom do školy okrem psychologického vyšetrenia zameraného určenie intelektovej úrovne, dieťa absolvuje aj špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na vyšetrenie funkčnosti zraku a  stanovenie potrebných kompenzačných pomôcok a opatrení pre vzdelávanie. Pri viacnásobnom postihnutí, sa stanovujú podmienky vzdelávania  pre každé postihnutie.

Vzdelávací program pre slabozraké a nevidiace deti je určený v metodických pokynoch v rámci  Zákona 245/2008 Z.z. schváleného Ministerstvom školstva SR. Naša SŠI disponuje aj priestorovými, materiálnymi, technickými a v neposlednom rade aj personálnymi podmienkami na vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Filozofiou  našej školy je poskytnúť deťom nielen vedomosti  bez možnosti vizuálneho učenia sa, ale hlavne deti pripraviť na čo najpohodlnejší život so svojim zrakovým hendicapom, naučiť ho kompenzovať napr. aj inými zmyslami. Vzdelávanie preto spočíva aj v predmetoch, ktoré v iných školách nenájdete, napríklad hodiny priestorovej orientácie a tiež rôzna mimoškolská činnosť.

Zároveň u detí, kde je postihnutie viacnásobné, resp. má dieťa problém v oblasti motoriky,  je k dispozícii masér ako aj možnosť vo vzdelávaní využiť zmyslovú stimuláciu.